Osídlenie

Územie Kysúc sa začalo osídľovať v 16. a 17. storočí počas valašského a kopaničiarského osídlenia."  PodľaNámestie v roku 1904 valašského osídlenia vznikla nielen Čadca (1565) ale aj Lopušné (1572), Rudinská (1579),  Ochodnica (1598). Osídľovanie sa v prevažnej miere uskutočňovalo obavateľstvom domáceho -  slovenského pôvodu, ale aj cudzími kolonistami, zväčša valachmi rusínskej, poľskej a rumunskej  národnosti, ale i Čechmi a Nemcami.Časom cudzinci splynuli so slovenským živlom. Celé územie Kysúc s výnimkou malej časti zemianskych  majetkov (Dolný Vadičov, Horný Vadičov, spočiatku i Rudina), patrili niekoľkým feudálnym panstvá:  Starý hrad, Strečno, Budatín, Bytča a od konca 17. storočia po rozdelení panstva Strečno aj Teplička,  z ktorého sa v polovici 18. storočia vydelilo panstvo Gbeľany.

Prvá písomná zmienka o Kysuciach

Prvá písomná zmienka o Kysuciach je v listine od Bela 4. Zem, zvanú Kysuce, Námestie dnes popri iných majetkoch daroval, ako z listiny vyplýva, v roku 1244 uhorský panovník Belo 4 Bohumírovi. Obdarovaný bol krajinský hodnostár. V rokoch 1241 až 1244 bol županom Trenčianskej stolice, do ktorej patrili aj terajšie Kysuce. Bola to vďaka kráľa za Bohumírove služby pre neho i jeho predchodcu Ondreja 2., preukázané na rozličných vojenských výpravách , najmä tatárskeho vpádu. Originál sa bohužiaľ nezachoval.

  Vznik mesta
V čase panovania uhorského kráľa Karola Róberta z francúzskeho rodu Anjuovcov a na jeho príkaz vydal župan Alexander, krajinský sudca a kastelán na Bystrickom hrade a ďalších hradoch na Považí , zakladajúcu listinu, ňou povyšuje osadu, ktorú založil z kráľovského poverenia na mieste Lethyzyn na Kysucké Nové Mesto (Congesbergh) a udeľuje richtárovi Henrychovi a obyvateľom nemecké právo, aké užívajú mešťania v Žiline. To znamená charakter mesta a týždenný trh.

Názvy mesta
150 - ASANKA - podľa gréckeho zemepisca Ptolémaiosa - osada ležiaca na Jantárovej ceste.
1254 - JESENIN - stredisko rozsiahleho panstva "Terra"
1300 - YESENIN
1321 - JATHASIN - ako mýtne miesto, podľa jednej listiny R. Karola - quatro Idus Julii (nie hrad)
1325 - JACHATIN - zámok grófa Mikuláša Zecha
1325 - CONGESBERGH, KONGESBERG - Teda kráľovský vrch. (myslí sa vrch Tábor) Názov sa však neujal, osadu volali JAČATÍN, lebo väčšinu obyvateľstva tvorilo slovenské etnikum.
1358 - CIVITAS NOVA - CASTRUM NOVUM (nové mesto za Ludvika Veľkého (nový hrad)
1438 - NOWE MESTO. Názov Jačatín však nezanikol.
1507 - KISUCZA UJHELY (UJVAR)
1784 - HORNÍ NOVÉ MĚSTO
1873 - NOVÉ MESTO NAD KYSUCOU (záznamy v pozemkovej knihe)
1907 - KISUCA UJHELY - v čase maďarizácie
1920 - KYSUCKÉ NOVÉ MESTO

Kaštieľ v Radoli
Z historických prameňov sa dozvedáme, že písomne je Kys. N. Mesto doložené z roku 1524 v darovacej zmluve Bela IV. pod názvom Jesesin. Mesto vzniklo v prirodzenom strede dolných Kysúc, vedľa osady so starším dreveným hradom s murovaným kostolom v Radoli. V roku 1321 sa spomína lachasin ako miesto, kde sa vyberá mýto. Výsady mestečka s trhovým právom dostalo mesto(Congesberg) v r. 1325 podľa Žilinského práva a dedinčným richtárom sa stal Henrich Hornich. Mesto patrilo k budatinskému panstvu. V r.1358 sa používa už názov Nova Civitas(Nové Mesto). Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo, remeselníctvo a obchodovanie. Na začiatku 19. stor. patrilo mesto medzi najväčšie remeselnícké strediská na Pováží. Mesto malo vďaka obchodným cestám cez Jablunkovský priesmyk a okolo rieky Kysuce rozvinuté obchodné styky s Poľskom a Sliezkom. Mesto si vybudovalo pivovar a vlastnilo 3 mlyny. To, že sa v meste nielen súdilo, ale aj trestalo, dokazuje trlica a pranier na námestí. V meste boli dva kostoly a existovala tu mestská evanjelická latinská škola.
Okresné mesto Kysucké Nové Mesto leží v prirodzenom strede Kysuckej kotliny, má rozlohu 2641ha a 16 226 obyvateľov. Súčasťou mesta je aj bývala osada Dúbie a od r. 1973 aj obce Budatínska Lehota a Oškerda. Mesto leží na pravom brehu rieky Kysuca, na jej naplaveninách a zrejme aj táto na Kysuciach asi najúrodnejšia pôda bola jedným z dôvodov vzniku osídlenia. Dominantou nad mestom je kopec Tábor, o ktorom sa traduje, že tu mali svoj tábor husitské vojská pri výbojoch na východné Slovensko.
Hospodárske pomery mesta,ktoré sa neustále zhoršovali vojnovými udalosťami, zvyšovaním daní,povodňami
(1813, 1821),požiarmi (1823)a epidémiami cholery ochudobňovali obyvateľstvo,čo viedlo k zadĺženiu mesta.
Revolučné roky 1848- 1849 zanechali stopy aj v Kysuckom Novom Meste,cez ktoré v decembri 1948
prechádzali hurbanovské vojská.Za podporu hurbanovských vojsk popravili maďarskí vojaci 7 ľudí.verejné práce nariadené vrchnosťou finančne preťažovali mešťanov (hradská zo Žiliny, nový most (1864-1867). Mesto opúšťali mnohí obyvatelia, zatienila ho hospodársky sa vyvíjajúca Žilina,ktorá v roku 1928 mala 2432 obyvateľov, teda len o 318 obyvateľov viac ako KNM. Jednu z najväčších katastrof zažilo mesto 16. 8. 1904 pri ničivom požiari, keď po požiari ostalo v celom meste len 30 domov. Do roku 1945 tu existovla parná píla. Význam KNM stúpol v roku 1950, keď vznikli závody presného strojárstva (ZPS), ktoré sa neskôr premenovali na ZVL, šp. a po transformácii na KLF-ZVL, a.s. (výroba rôznych typov ložísk, špeciálnych nástrojov a strojov) V KNM je sústredený prakticky celý priemysel okresu, strojárenský (KLF- ZVL, a.s.,od roku 2000 aj INA Kysuce, Techberg, s.r.o., Technokov, s.r.o.) a ešte veĺa ďalších firiem s rozličnám výrobným zameraním.
Významnou úlohou v živote mesta zohralo kultúrne dianie.Nezastupiteľné miesto tu malo školstvo. Najstaršie údaje o latinskej škole (mala úroveň nižšej strednej školy) siahajú do druhej polovice 16. storočia. Na jej v zniku v roku 1565 mal podiel Ondrej Ungnad Sugoň, člen rodiny zemepána. Škola postupne s hosp. poklesom upadala, o čom svedčí aj jej pomenovanie v kronikách (normálna škola,dedinská triviálna škola). Z dôvodu ochudobňovania obyvateľstva a využívania detí na prácebola zavedená tzv. nedeľná škola. Oživenie školstva nastáva po zriadení židovskej školy. Po vyhovorené mesta bola postavená štátna škola, kde sa vyučovalo len po maďarsky, lae ani to neoslovilo slovenské povedomie domáceho obyvateľstva. Po r. 1918 nastáva oživenie školstva, vzniká štátna meštianska škola a ľudová škola. Po roku 1945 postupným vývojom dochádzalo k reorganizácii základného základného školstva a vzniklo stredné školstvo. 

*ďalšie údaje budú priebežne doplnené*